Študentský palác a.k.a. Internát

Autor: Saša Stamenič | 2.6.2014 o 14:18 | (upravené 2.6.2014 o 14:31) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  76x

Všetci v živote máme určite kapitóly šťastia, zklamania, lásky, miera ale aj nespokojnosti. Tento článok vlastné len potvrdzuje stáre príslovie "Nie je všetko zlato čo sa blyští" a dokazujé že menej je niekedy viac. Čo treba študentský domov?

Ešte si pamätam dobu keď som bol stredoškolakom. Právda, nebolo to až tak dávno, len dve roky späť. Prečo spomienam na tieto časy? Pretože som isté ako spolužiaci z triedy nechapal záverečnú párty sarajevských vysokoškolských študentov. Každoročné sme chodili na bosniansky „majales“ a bolo tam skvelé. Akurat sme nechapali prečo študentia plakali na rozchode. Hlupe, nie? Semester sa končil, prazdniniy začináli a študenty namiesto toho aby boli šťastny plakali. My sme samozrejme boli šťastny lebo školu neuvidime nekoľko mesiacov. Vysokoškoláci z intrákov plakali...


Práve sa uzaviera druhá kapitola mojého vysokoškolského štúdia. Plačem! Píšem tento članok a je mi zlé. Je mi zlé lebo je mi už 21 a pred sobou mám len rok na vysokej a pak uvidíme. Len rok štúdia, len rok študentského paláce a.k.a. internátu. Neverím. Už som sa rozlúčil s treťakmi aj ostatnými ktorý odchádzaju navždy, ktoré asi už ani neuvidím. Dvé roky boli súčasťou mojého života a už tu nebudú. Hrozné, definitivné hrozné.


Prišiel som na Slovensko v septembri 2012 a keď som poprvé uvidel miesto vo ktorom budem žiť aleaspoň nasledujúce tri roky chcelo sami zvracať. Škaredá komunistická budova vyzerála ako labyrint v horor filme. Ani izba nebola oveľa lepšia. Tri postele, tri stoly, tri skryňe a laminátová podlaha. Aspoň že nemáme spoločne socialne zariadenie, toto bol jediný plus. Jedná kuchyňka a mála chladnička na16 ľudi. Takto nemôžem žiť, myslel som. Uprchol aj prvý deň samostatného života. Intrák bol prázdny. Zoznamil som sa z jedným Makedoncom keď som vratničke chcel povedať že mi neide spláchnuť záchod. Nahlásovanie problému vratničke bolo viac ako „body language“. Tato situácia dosiahla vrchol keď mi povedala že by som mal hovoriť slovensky a keď mi dala zošit do ktorého som akože mal napisáť problém aby prišiel opravár. Ako niekto môže napisať problém keď neumí ani slovo toho jazyku a ešte menej mu rozumie? Myslel som že sa zbláznim.


O mesiac neskôr sa všetko zmenilo. Zoznámil som tisice ľudi a robili sme si takú srandu že som sa tiech nedostatkov ani nevšimál. Párty každy deň, hektolitry vypytého piva a vodky a hlavné tisice nových zaujimavych uplné zmenili moj stav o živote na internáte. Je to naozaj najlepší spôsob života ktorý si človek môže želať. Aj skúškové prošlo lepšie než keby som tam nebol, hlavné pretože sme všetky boli v istej situacii. Všetko dobré, nič mi nechýbalo. V máji sa uskutočnil banskobystricky Majales. Bol to jeden z najlepšých dní v mojom živote, ale zaroveň aj najsmutnejšíh. Na konci som plakál...a konečné pochopil sarajevské študenty.


Ešte jednou sa ospravedlňujem za eventuálne jazykove chyby a špatný slovosled, však (ešte) nie som na Slovensku tak dlho aby som hovoril a písal bezchybné :)




 




 




 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?