reklama

Študentský palác a.k.a. Internát

Všetci v živote máme určite kapitóly šťastia, zklamania, lásky, miera ale aj nespokojnosti. Tento článok vlastné len potvrdzuje stáre príslovie Nie je všetko zlato čo sa blyští a dokazujé že menej je niekedy viac. Čo treba študentský domov?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Spoločná kuchyňka
Spoločná kuchyňka 

Ešte si pamätam dobu keď som bol stredoškolakom. Právda, nebolo to až tak dávno, len dve roky späť. Prečo spomienam na tieto časy? Pretože som isté ako spolužiaci z triedy nechapal záverečnú párty sarajevských vysokoškolských študentov. Každoročné sme chodili na bosniansky „majales“ a bolo tam skvelé. Akurat sme nechapali prečo študentia plakali na rozchode. Hlupe, nie? Semester sa končil, prazdniniy začináli a študenty namiesto toho aby boli šťastny plakali. My sme samozrejme boli šťastny lebo školu neuvidime nekoľko mesiacov. Vysokoškoláci z intrákov plakali...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


Práve sa uzaviera druhá kapitola mojého vysokoškolského štúdia. Plačem! Píšem tento članok a je mi zlé. Je mi zlé lebo je mi už 21 a pred sobou mám len rok na vysokej a pak uvidíme. Len rok štúdia, len rok študentského paláce a.k.a. internátu. Neverím. Už som sa rozlúčil s treťakmi aj ostatnými ktorý odchádzaju navždy, ktoré asi už ani neuvidím. Dvé roky boli súčasťou mojého života a už tu nebudú. Hrozné, definitivné hrozné.


Prišiel som na Slovensko v septembri 2012 a keď som poprvé uvidel miesto vo ktorom budem žiť aleaspoň nasledujúce tri roky chcelo sami zvracať. Škaredá komunistická budova vyzerála ako labyrint v horor filme. Ani izba nebola oveľa lepšia. Tri postele, tri stoly, tri skryňe a laminátová podlaha. Aspoň že nemáme spoločne socialne zariadenie, toto bol jediný plus. Jedná kuchyňka a mála chladnička na16 ľudi. Takto nemôžem žiť, myslel som. Uprchol aj prvý deň samostatného života. Intrák bol prázdny. Zoznamil som sa z jedným Makedoncom keď som vratničke chcel povedať že mi neide spláchnuť záchod. Nahlásovanie problému vratničke bolo viac ako „body language“. Tato situácia dosiahla vrchol keď mi povedala že by som mal hovoriť slovensky a keď mi dala zošit do ktorého som akože mal napisáť problém aby prišiel opravár. Ako niekto môže napisať problém keď neumí ani slovo toho jazyku a ešte menej mu rozumie? Myslel som že sa zbláznim.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


O mesiac neskôr sa všetko zmenilo. Zoznámil som tisice ľudi a robili sme si takú srandu že som sa tiech nedostatkov ani nevšimál. Párty každy deň, hektolitry vypytého piva a vodky a hlavné tisice nových zaujimavych uplné zmenili moj stav o živote na internáte. Je to naozaj najlepší spôsob života ktorý si človek môže želať. Aj skúškové prošlo lepšie než keby som tam nebol, hlavné pretože sme všetky boli v istej situacii. Všetko dobré, nič mi nechýbalo. V máji sa uskutočnil banskobystricky Majales. Bol to jeden z najlepšých dní v mojom živote, ale zaroveň aj najsmutnejšíh. Na konci som plakál...a konečné pochopil sarajevské študenty.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Ešte jednou sa ospravedlňujem za eventuálne jazykove chyby a špatný slovosled, však (ešte) nie som na Slovensku tak dlho aby som hovoril a písal bezchybné :)




 




 




 

Saša Stamenič

Saša Stamenič

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som zahraničný študent na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystici a pochádzam z Bosny a Hercegoviny. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu